...delikatesa

 ..asi pred dvoma dňami sme mali v práci návštevu z Hongkongu, ktorá po doobedňajšej mravenčej práci zanechala na našom stole malý prezent. Záhadné vrecúško ležalo na stole nikým nepovšimnuté niekoľko hodín, až kým sa niekto neodhodlal preskúmať obsah. Napriek tomu že nápis na vrecúšku bol dostatočne zreteľný, veľa nám toho o sebe neprezradil. Zvedavé ruky vytiahli z komickej taštičky pestrú škatuľku, ktorej obal jemne napovedal že skrýva nejakú delikatesu z ďalekého východu.

...hor sa do toho...a so slinou na hrane kutika úst sa nám podarilo odstrániť vrchnák, odhaliac...povedzme na pohľad nie príliš obvyklý typ sušienok, nie príliš obvykle zabalených. Vo vnútri sa zaleskli tri priesvitné dózy s prapodivným obsahom. Napriek tomu, že zatiaľ bol vzduch v miestnosti čistý, ľudia sa od tejto atrakcie, šomrúc, pomaly akoby sa začali vytrácať. Pochopil som že "dav" zvolil vyčkávaciu taktiku, polozil som preto dózy na stôl a čakal na prvé obete...

    Ponúknutý bol naozaj každý kto šiel okolo: dámy mladé, dámy zrelé, puberťáci i soliďáci...v nikom sa nám však nepodarilo vzbudiť hlodanie zvedavosti, ktoré by nám umožnilo zistiť, či je niekto schopný prežiť ochutnávku tohto podareného podarúnku. "Odhodlanie, zvedavosť a túžba po neprebádanom, na Orave zdá sa nadobro vymreli" ...naozaj neviem prečo vždy keď som niekomu spomenul pôvod tejto špeciality, záujem u perspektívnej obete okamžite poklesol a obeť pokračovala v ceste bez ochutnávky. Pomyslel som si, že by som asi moc o tomto zázraku vykladať nemal, ale čo už keď je každému pri pohľade na nešťastné sušienky hneď každému jasné, že neboli vyrobene z bryndze a halušiek u Mateja Dužinu. Po zhruba trojhodinovom lákaní okoloidúcich som to nevydržal a pristúpil som k jednej z troch priesvitných dóz s obsahom pripomínajúcim povedzme psie krmivo.

Po otvorení dózy a nasiaknutí prvých molekúl arómy do môjho nosa som ale pochopil ako veľmi sa mýlim - je to asi skôr potrava pre ryby...cítil som pohľady zúčastnených, hovorím si teda: "teraz to nevzdáš keď si sa už dostal tak ďaleko"...ryby-neryby, okúsil som teda zvitok obsahujúci niečo čo pravdepodobne kedysi čulo utekalo po dne oceánu pred rybárskymi sieťami a tykadlami zdravilo okolo plávajúci planktón...(povedzme teda že..) „sušienka“, ktorú už pomaly vítal starosta žalúdka, za niekoľko sekúnd za sebou v ústach zanechala spočiatku jemné, neskôr miestami naliehavé pálenie, ktoré však bolo v celku veľmi prijemne. Fajn, hovorím si s malou dušičkou: počkám pol hodinu a uvidím či môžem pokračovať...

    To že tu teraz sedím v podstate napovedá že výplach žalúdka sa nekonal, ba dokonca môžem povedať, že sušienky zachutili nielen mne ale aj par ďalším kolegom, ktorý o takomto čaše možno už vyprázdňujú poslednú dózu tejto šikmookej delikatesy...